iCan – experiment prepojenia.

Pod pojmom experiment si predstavujem nie len nejaký pokus alebo skúšku, ale najmä niečo nové, niečo čo ešte nikto predtým neskúsil, niečo čo môže posunúť bádanie v oblasti zas o kus napred. Pod experimentom v zážitkovej pedagogike si predstavujem kurz, projekt alebo počin, ktorý môže rozšíriť hranice nášho pôsobenia na človeka novým smerom a prispieť oboru novými metódami. Mal by tak zároveň posunúť zážitkovú pedagogiku ako pedagogický smer, ktorý si neustále hľadá svoje miesto medzi ostatnými výchovnými a vzdelávacími smermi. Experiment je vlastne vykročenie za hranicu poznaného do miest, kde sa môže stať čokoľvek a kde treba očakávať i možný neúspech. Ten má však tiež svoju významnú hodnotu, ktorá spočíva v tom, že nás môže povzbudiť do ďalšej činnosti, pokiaľ sme silný. Takisto i poznanie, že tadiaľto cesta nevedie, je často dôležitou skúsenosťou. Zážitková pedagogika potrebuje pre svoje profilovanie, rozširovanie a ukotvenie svojich metód experimentov čo najviac. Mali by nielen ukazovať a mapovať možné cesty, ale zároveň inšpirovať ostatných po nich kráčať.

iCan ako experimentálny projekt
Skoro každý nový kurz je do určitej miery experimentom, pokiaľ neopakuje už staré známe prezlečené do nového šatu. Verím, že iCan je projektom, ktorý má v sebe prvkov experimentu veľa. O iCane píšem ako o projekte. Nejedná sa totiž len o samotný kurz s dvoma pokračovaniami, ale o polročný projekt, ktorého súčasťou je i priebežná spolupráca s účastníkmi a ich podporovanie. Viac o projekte písať nebudem, pretože viac nájdete v minulom čísle Gymnasionu v článku Terezky Damaškovej, ktorý bol zameraný na metódu a ďalej na webe PŠL.

Ale naspäť k tomu experimentu. Osobne vnímam projekt iCan experimentálny z troch dôvodov:
1. Samotným zameraním, obsahom a spojením dvoch značne odlišných oblastí.
2. Významným silným presahom, ktorý je zároveň cieľom projektu.
3. Prepojením cieľov projektu s výskumom.

Obsahom iCan je zmena životného štýlu účastníkov a jej udržanie. Podobne ako každý poctivo pripravený a realizovaný zážitkový kurz by mal človeka istým smerom nakopnúť, zmeniť, šokovať, inšpirovať, motivovať. iCan v sebe tento parameter rozhodne má, pretože cieľom úvodného kurzu je informovať, vysvetliť, motivovať a ukázať cestu, na ktorú sa účastníci musia vydať sami. Cieľ celého projektu je v jeho priebehu konkretizovaný do individuálnych cieľov, ktoré sa účastníci snažia postupne naplňovať. Cieľ sa teda stáva dôležitým presahom kurzu o ktorého význame pre účastníka a jeho život nie je nutné diskutovať.

Čo je na projekte z môjho pohľadu najviac experimentálne je to, že svojím zameraním a obsahom spája teóriu a prax podpory zdravia a zdravého životného štýlu s metódami zážitkovej pedagogiky, ktoré majú znásobiť vplyv celého projektu na jeho účastníkov. Poviete si, že na tom nie je nič prevratné, že takýto je vlastne každý kurz, ktorý používa metódu zážitkovej výchovy k rozvoju osobnosti účastníkov a k dosiahnutiu výchovných alebo vzdelávacích cieľov.

Je však dôležité vnímať projekt iCan nielen z pohľadu zážitkovej pedagogiky ako kurz, ktorého náplňou je zlepšovanie zdravia, ale je nutné ho vnímať i z pohľadu oblasti podpory pohybovej aktívnosti. Približne polovica programov totiž svojim obsahom spadá do tejto oblasti. Najmä z tohto hľadiska totiž predstavuje projekt svojím spojením s metódami zážitkovej pedagogiky významný experiment. Úspešnosť väčšiny existujúcich programov zlepšovania zdravia a životného štýlu je totiž buď príliš nízka alebo s krátkodobým trvaním. Projekt by bolo možné zrealizovať i formou klasického individuálneho alebo skupinového poradenstva. Podstata experimentu preto tkvie práve v pridanej hodnote, ktorú do projektu vnáša zážitková pedagogika. Našim cieľom je pokúsiť sa tento vplyv i vedecky zachytiť. Projekt iCan tak predstavuje novú metódu pôsobenia, ktorá by mohla byť efektívna. Či to tak bude, ukáže čas.

Prelínanie podpory zdravia a zážitkovej pedagogiky v projekte iCan
A ako sa nám podarilo skĺbiť tieto dve oblasti? Čo si predstaviť pod oným spojením? Diskusie, ktoré sme na prípravných schôdzkach viedli ohľadom konkrétneho zamerania projektu, miery ovplyvňovania oblastí životného štýlu, rozdelenia časového priestoru jednotlivým oblastiam boli siahodlhé a veľmi vyčerpávajúce. Výsledok však rozhodne stojí za to. Myslím, že prepojenie sa nám podarilo úspešne. Dochádza k nemu v niekoľkých rovinách.

1. Rovina dramaturgická.
V scenári kurzu sa okrem klasických dramaturgických vĺn (fyzickej, psychickej, skupinovej...) vinie i línia teoretická. Predstavuje najdôležitejšie poznatky z oblasti fyziológie, výživy, významu pohybu pre človeka a iné, ktoré je nutné účastníkom predať v rámci kurzu. Táto línia má sama o sebe svoju vlastnú dramaturgiu, ktorá nielenže dodržuje najzákladnejšie pravidlo od jednoduchšieho k zložitejšiemu, ale okrem toho je naviazaná na všetky ostatné programy, ktoré na ňu nadväzujú. Programy a špecifické aktivity sú teda uvádzané i s ohľadom na posun účastníkov v oblasti teoretických poznatkov. Scenár tak tvorí pavučinu vzťahov medzi jednotlivými programami s dôležitou logickou nadväznosťou. Vytvorenie tejto línie a systému previazanosti programov bolo kľúčovým dramaturgickým prvkom a zároveň jednou z najnáročnejších úloh prípravy projektu.

2. Rovina programová.
Programy sú koncipované tak, aby postupne napĺňali obe hlavné oblasti. Našim cieľom bolo poskytnúť účastníkom dostatok informácií pre pochopenie dôležitosti zmeny k zdravšiemu životnému štýlu a zároveň im aj ukázať možnosti ako si nastaviť reálne ciele a ako ich dosiahnuť. Na druhú stranu bolo pre nás podstatné vytvoriť kurz, na ktorom účastníci zažijú silné momenty a odnesú si dlhotrvajúce zážitky, ktoré im budú pomáhať na ich ceste za splnením svojich cieľov. S tým veľmi úzko súvisí i motivácia účastníkov v priebehu celého projektu. V scenári si preto svoje podstatné miesto našli i klasické lipnické hry a programy ako Nexus, Fashion, Nočné obrazy či vysoké laná. Keďže však bolo časovo náročné plnohodnotne naplniť obe nádoby, muselo logicky dôjsť k určitému splynutiu. Výsledkom sú premiéry a koncepty ako Metabolizmus, Voľné radikály, Sežer a spal, Shopping, ktoré v sebe úspešne predstavujú ako rovinu zážitkovú, tak teoretickú. Tvoria tak významnú zložku scenára, v ktorej si na pozadí hry účastníci uvedomujú a utvrdzujú dôležité poznatky, na ktorých projekt stavia.

3. Rovina personálna.
Je logické, že na realizáciu tohto projektu musí byť tím zložený nielen zo skúsených inštruktorov, ale takisto z odborníkov na životný štýl, výživu, fyziológiu atd. V tíme iCan sú bohato zastúpené obe roviny. V tíme sú ôsmy skúsení inštruktori, z ktorých štyria sú zároveň absolventi Rekreológie na FTK UP Olomouc so špecializáciou Manažment životného štýlu, ktorý sa aktívne zaoberajú realizáciu zážitkových projektov z firemného i nekomerčného sektora. Tento fakt je jedným z kľúčových faktorov pre efektívne realizovanie tohto projektu. Okrem toho sú súčasťou širšieho tímu i ďalšie dve rekreoložky, ktoré majú na starosti stravu účastníkov, ktorá má byť zdravá a inšpirujúca zároveň. Vzniká tak ďalšie prepojenie, pretože zdravá výživa je takisto súčasťou projektu. S ňou súvisí niekoľko ďalších podľa nás inovatívnych počinov.

Záverom
Prvý ročník iCan ešte neskončil. Čakajú nás ešte dva víkendové kurzy a štyri mesiace intenzívnejšej spolupráce s účastníkmi. iCan však už počíta s ďalšími ročníkmi projektu a zároveň s monitorovaním a udržovaním kontaktov s účastníkmi z dôvodu sledovania úspešnosti premiérového projektu. Zároveň nás čaká vyhodnocovanie nazbieraných dát a ich porovnanie s dátami po ukončení projektu. iCan je beh na dlhú trať nielen pre účastníkov, ale i pre realizačný tím. Verím, že jeho prínos však bude podstatný ako pre oblasť zážitkovej pedagogiky, tak i pre oblasť zdravia a podpory pohybovej aktívnosti. Snáď sa stane pre niektorých inšpiráciou nielen v oblasti zlepšovania zdravia v spoločnosti, ale i v oblasti zážitkovej pedagogiky. Možností je veľa, záleží len na nás ako ich využijeme.